Franchisingová zmluva a jej vybrané právne aspekty

0

Aj keď franchising na Slovensku nie je samostatnou zákonnou formou podnikania, vo faktickej rovine ho možno za ňu jednoznačne označiť. Podstatu tohto inštitútu tvorí obchodnoprávna nepomenovaná zmluva uzavretá podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zjednodušene možno povedať, že sa jedná o zmluvu medzi dvoma podnikateľmi, na základe ktorej jeden (franchisant) získava právo používať úspešný obchodný model druhého podnikateľa (franchisor), a druhý za toto dostáva určitú odplatu. Vzhľadom na zložitosť nastavenia takejto formy spolupráce bude musieť byť franchisingová zmluva veľmi rozsiahla a obsahovať viacero častí, ktoré by inak mohli byť samostatnými zmluvami (napr. licenčná zmluva, nájomná zmluva).

Čo má obsahovať franchisingová zmluva

Aj keď franchisingová zmluva je v mnohom špecifická, jej základ budú tvoriť klasické dojednania ako určenie zmluvných strán, ich vzájomné práva a povinnosti, predmet zmluvy, odplata, trvanie zmluvy a spôsoby jej ukončenia. Keďže právna úprava jednotlivé náležitosti žiadnym spôsobom špecificky nereguluje, všetky možno maximálne prispôsobiť vzájomným požiadavkám. Ako príklad uvedieme nastavenie odplaty za poskytnutie franchisingu, ktorá sa obvykle skladá z troch častí, a to vstupný poplatok, priebežný poplatok a poplatok za reklamu. Priebežný poplatok môže byť určený ako pevná suma alebo ako percento z obratu, prípadne môže byť úplne vynechaný. Vtedy ho spravidla nahradí dohoda, že franchisant bude odoberať tovary a materiály výhradne od franchisora.

Neodmysliteľnou súčasťou takejto zmluvy je aj príloha v praxi nazývaná manuál, ktorý predstavuje akýsi súhrn informácií, postupov (know-how franchisora) ale aj inštrukcií, príkazov a zákazov, ktorými sa musí franchisant pri svojom podnikaní riadiť. Aj pri nich sú možnosti nastavenia neobmedzené, a preto je možné riešiť všetko od základu, či ide o dizajn franchisantovej prevádzky až po úplné drobnosti, ako spôsob oslovenia zákazníka alebo požiadavky na pracovnú rovnošatu. V prípade nedodržania manuálu sú spravidla ustanovené rôzne sankcie počnúc povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu až po možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany franchisora.

Obvykle franchisingové zmluvy obsahujú aj rôzne ustanovenia o výlučnej pôsobnosti, prípadne o reklame značky. V prípade, že franchisor garantuje franchisantovi v určitom regióne exkluzivitu, je cena samozrejme vyššia, avšak pre franchisanta je takéto nastavenie zvyčajne výhodnejšie. Reklama býva rozdelená na dve úrovne a to národnú, na ktorú franchisant len prispieva poplatkom na reklamu a na regionálnu, ktorú hradí výhradne sám.

Ochrana duševného vlastníctva a povinnosť mlčanlivosti

Osobitnou časťou zmluvy je ochrana poskytnutého duševného vlastníctva, na ktorom spočíva úspech značky. Franchisant ako licencovaný užívateľ je teda nielen oprávnený značku používať, ale aj zaviazaný ju určeným spôsobom chrániť a jej prípadné porušenie alebo ohrozenie nahlásiť franchisorovi.

Je štandardnom, že franchisant aj jeho zamestnanci sú viazaní prísnou mlčanlivosťou ohľadne všetkých skutočností, ktoré franchisor v zmluve určí. Táto býva určená nielen pre dobu platnosti zmluvy, ale aj na určité obdobie po jej zániku. V prípade porušenia nastupujú rôzne sankcie vrátane pokút, ktorých výška býva často vysoko nadhodnotená, čím plní najmä preventívnu funkciu (aby od porušenia záväzku mlčanlivosti odradila).

Zákaz konkurencie

Poskytnutie komplexného know-how franchisantovi predstavuje pre franchisora podstatné podnikateľské riziko. Je totiž možné, že franchisant sa v priebehu, prípadne po skončení spolupráce, rozhodne vstúpiť na trh nezávisle od franchisora, čím by franchisorovi vznikla konkurencia, ktorá navyše vychádza z jeho vlastných skúseností a znalostí. Franchisingové zmluvy preto takmer vždy obsahujú konkurenčnú doložku resp. zákaz konkurencie. Toto dojednanie pomocou značných sankcií zabezpečuje, že franchisant počas spolupráce, ale ani v určitom období po jej skončení, bez súhlasu franchisora nevytvorí subjekt, ktorý by mu mohol priamo konkurovať. Aj keď z pohľadu franchisora sa jedná o opodstatnené opatrenie, je na zvážení franchisanta, či bude mať o spoluprácu s takouto podmienkou záujem, keďže po prípadnom skončení spolupráce by bol fakticky pomocou sankcie nútený sa s bývalým franchisorom dohodnúť alebo začať pôsobiť v odlišnej oblasti.

Ovládanie a kontrola franchisanta

Franchising ako výhradne zmluvný právny vzťah vo svojej podstate neobsahuje prvky nadriadenosti a podriadenosti zmluvných strán. Fakticky je ale väčšina ponúk franchisingu realizovaná formou take it or leave it (ber alebo nechaj tak); teda franchisor ako podnikateľ s už vybudovanou úspešnou koncepciou často neumožní upraviť pre franchisanta nevýhodné ustanovenia. Jednoducho ich buď franchisant prijme, alebo sa zmluva neuzavrie. Jedným z typických príkladov je ustanovenie o možnosti jednostrannej zmeny manuálu v určitom rozsahu, keď sa zmení obchodná stratégia franchisora. Týmto spôsobom nepriamo dochádza k ovládaniu franchisanta, pretože franchisor mu môže jednostranne určiť nové podmienky, ktorých nedodržanie bude sankciované. Z hľadiska franchisora sú však zväčša tieto opatrenia opodstatnené práve tým, že štandardy jeho siete sa potrebujú neustále vyvíjať, a to v závislosti od potrieb a stavu trhu.

Ďalším príkladom ovládania franchisanta je dohoda o určení cien ponúkaných tovarov, resp. služieb. Aj keď priame formy ustanovenia cien sú vo väčšine prípadov zakázané Zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, existujú výnimky vo forme stanovenia „odporúčaných cien“ alebo minimálnych cien pri uvedení nových tovarov na trh či minimálnych cien pri krátkodobých reklamných kampaniach.

Ochrana hospodárskej súťaže

Netreba zabúdať, že uzavretím franchisingovej zmluvy dochádza k určitému zjednotenému postupu podnikateľov, ktorý môže potenciálne ohroziť rovnováhu trhu, a teda hospodársku súťaž. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže preto ustanovuje limity, ktorých porušenie môže mať za následok poškodenie hospodárskej súťaže, ktoré je vysoko sankciované a môže byť najmä pre franchisanta likvidačné.

Takýmito limitmi sú ustanovenia o maximálnom spoločnom trhovom podiele zmluvných strán horizontálnej dohody na úrovni 10 % (medzi súťažiteľmi rovnakej úrovne trhu) a o maximálnych samostatných trhových podieloch každého súťažiteľa na úrovni 15 % pri vertikálnej dohode (medzi súťažiteľmi rôznej úrovne trhu). Za splnenia určitých podmienok (napr. je neprípustná dohoda o cene predávaných produktov alebo spomínané dlhodobé zákazy konkurencie) bude však aj takáto vertikálna dohoda právne korektná, keďže bude možné uplatniť skupinovú výnimku ustanovenú Nariadením Európskej komisie č. 330/2010. Vzhľadom na komplikovanosť slovenskej ale aj európskej úpravy týkajúcej sa ochrany hospodárskej súťaže odporúčame, najmä pri rozsiahlych franchisingových dohodách, požiadať o vydanie stanoviska v tejto otázke Protimonopolný úrad. Úrad má na vydanie stanoviska 30, resp. v zložitých prípadoch 60 pracovných dní.

http://www.dtlegal.sk/

Mgr. Miroslav Ondáš, advokátsky koncipient advokátskej kancelárie DT LEGAL

Odpovedať