Hlasujte za Byrokratický nezmysel roka 2015

0

Po úspešných predchádzajúcich ročníkoch vyhlasuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) po štvrtýkrát hlasovanie o Byrokratický nezmysel roka 2015 – “anticenu” pre legislatívne opatrenia, ktoré zbytočne komplikujú život podnikateľom na Slovensku. Do 27.12.2015 môžu všetci záujemcovia dať svoj hlas jednému z desiatich “favoritov”, ktorých vybrali podnikateľské organizácie na základe podnetov od podnikateľov.

Top 10 byrokratických absurdít

Výber byrokratických absurdít je aj v tomto roku pestrý. Podnikatelia zaslali do tohtoročnej ankety 47 námetov, z ktorých zástupcovia podnikateľských organizácií vybrali finálovú desiatku. Najväčšie zastúpenie v desiatke top nezmyslov majú opatrenia z daňového a obchodného práva. „Výber byrokratických nezmyslov aj v tomto roku odzrkadľuje celú škálu problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vedieť vysporiadať, ak chcú na Slovensku podnikať a dodržiavať pravidlá,“ konštatuje Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „V porovnaní s minulými ročníkmi sa medzi nomináciami od podnikateľov v tomto roku objavilo značné zastúpenie problémov, ktoré možno označiť za nové, pretože vznikli v dôsledku legislatívy prijatej v tomto alebo minulom roku,“ dodáva Solík.

„Tohtoročný zoznam opatrení navrhnutých podnikateľmi potvrdzuje nízku kvalitu legislatívneho procesu a nedôsledné hodnotenie dopadov prijímanej legislatívy. Ak tento stav skombinujeme s veľkým množstvom a často expresnou rýchlosťou prijímania zmien, dostávame legislatívnu džungľu, v ktorej sa nevie vyznať ani ten, kto pravidlá dodržiavať chce“, zdôrazňuje Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, ktoré je odborným garantom ankety. „Nezmysly z oblasti narýchlo prijatej novely zákona o reštrukturalizácii, nová byrokracia súvisiaca s transferovým oceňovaním pre domáce prepojené osoby, či trestanie zamestnávateľov za nepravdivé informácie od brigádnikov, sú toho príkladom,“ dopĺňa Oravec.

Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2015 možno na www.byrokratickynezmysel.sk

TOP 10 Byrokratických nezmyslov 2015

Názov Podstata

Trest zamestnávateľa za nepravdivé čestné prehlásenie brigádnika

 

Ak zamestnávateľ zamestná na dohodu o brigádnickej práci študenta, ktorý podpíše čestné prehlásenie, že si uplatňuje odvodovú výnimku, nemá žiadnu možnosť overiť si, či dotyčný študent nepodpísal takéto prehlásenie aj u ďalších zamestnávateľov. Ak sociálna poisťovňa danú skutočnosť dodatočne (napr. o rok) odhalí, zamestnávateľ je povinný doplatiť odvody, ktoré by inak odviedol, a to vrátane vysokého penále, pričom navyše mu môže byť uložená aj pokuta. Sociálna poisťovňa má pritom možnosť overiť si tieto skutočnosti podľa rodného čísla študenta ihneď po prihlásení študenta do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a upozorniť na takéto porušenie včas. Nepravdivé prehlásenie študenta môže, avšak nemusí byť pokutované.

Obchodný súd vyžaduje pri zvyšovaní základného imania audit od s.r.o., ktorá povinnosť auditu nemá

 

Ak chce s.r.o. zvýšiť svoje základné imanie z nerozdeleného zisku spoločnosti, musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, hoci inak by povinnosť auditu nemala. Zároveň je nejasné ustanovenie o “neuplynutí” viac ako 6 mesiacov. Nerozdelený zisk je súčasťou vlastného imania spoločnosti (bez overovania audítorom), akonáhle by sa mal presunúť do inej položky vlastného imania – do základného imania, už je povinnosť závierku auditovať. Pričom spoločnosti žiaden majetok ani nepribudne, ani neodbudne, len sa presunú zdroje z nerozdeleného zisku do základného imania, čo je viacmenej účtovná operácia. Zapisuje sa síce do Obchodného registra, ale dnes sú aj všetky závierky na internete, takže tam je prehľad o všetkých číslach spoločnosti. Je to byrokratická a finančná záťaž pre podnikateľov, ktorí si chcú zvýšiť základné imanie (napr. aby spoločnosť pôsobila “dôveryhodnejšie” pre obchodných partnerov).

Nesúlad v termínoch pre priznanie a platbu DPH z elektronických služieb

 

Podnikatelia poskytujúci vybrané elektronické služby (tvorba a údržba webových stránok, predaj softvéru a pod.) sa môžu rozhodnúť, či sa k DPH registrujú v štáte sídla ich zákazníkov alebo v štáte vlastného sídla – ide o princíp s názvom Mini one stop shop (MOSS). Prostredníctvom tohto systému sa podnikateľom umožňuje vyhnúť sa viacnásobnej registrácii k DPH v každom členskom štáte spotreby (v členskom štáte zákazníka) a svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia iba vo „vlastnom“ štáte. Zatiaľ čo súhrnné výkazy a priznania k DPH sa podávajú k 25. dňu v mesiaci, v rámci systému MOSS musí byť výkaz doručený aj peniaze pripísané na účet daňového úradu už do 20. dňa v mesiaci. Výsledkom zavedenia systému MOSS preto nie je zjednodušenie povinností spojených s registráciou a platením DPH, ale nejednotnosť v termínoch, ktorá na strane podnikateľov vytvára zbytočnú administratívnu záťaž.

Úradníci umelo stanovujú trvanlivosť alkoholu

 

V štátnom podniku Mincovňa Kremnica sa od 1.1.2015 začali tlačiť nové kolkové známky na alkohol a tabakové výrobky, ktoré nahradia doterajšie kolky. Túto zmenu zavádza novela zákona, ktorá podnikateľom nepriamo ukladá povinnosť zbaviť sa starých zásob alkoholu a cigariet do 30.9.2016. Podnikatelia (napr. prevádzkovatelia hotelov) ponúkajúci špecifické a často nákladné druhy alkoholických nápojov, ktorí tak v stanovenej lehote neučinia, musia svoj tovar na sklade zlikvidovať a odpísať, inak by sa vystavili sankciám za predaj neoznačeného alkoholu a cigariet. Nové kolky preto na jednej strane zvyšujú mieru ochrany pred falšovaním a podávaním nebezpečných nápojov, na druhej strane mnohým podnikateľom spôsobia značné škody.

Hlásenie pobytu cudzinca za pomoci neexistujúcej elektronickej služby

 

Všetky ubytovacie zariadenia sú povinné zasielať úradné tlačivo “Hlásenie pobytu cudzinca” policajnému útvaru (cudzineckej polícii), a to vždy najneskôr 5 dní od ubytovania danej osoby. Za každú ubytovanú osobu je potrebné odoslať jedno tlačivo formátu A4. Toto hlásenie musia vyplňovať aj tí najmenší ubytovatelia. Teoreticky musí ubytovateľ zaslať požadované tlačivo 5 až 6 krát do mesiaca, čo môže byť ročne aj viac ako 50 krát! Elektronické hlásenie pobytu cudzincov síce predpokladá zákon, prax to však neumožňuje.

Koncesionárske poplatky musia platiť aj zamestnávatelia

 

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú minimálne 3 zamestnancov (dohodári sa do nezapočítavajú), majú povinnosť platiť koncesionárske poplatky, teda úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Zatiaľ čo podnikateľ s 2 zamestnancami a rádiom, ktoré v prevádzkarni umožňuje príjem slovenského rozhlasu, nezaplatí žiadne koncesionárske poplatky, podnikateľ s 3 a viac zamestnancami, ktorý vo svojej prevádzkarni nemá rádio ani televíziu, za služby Rozhlasu a televízie Slovenska zaplatí.

Zákaz hotovostných pôžičiek spoločníka s.r.o.

 

V prípade, že poskytuje úver s. r. o. jej spoločník, konateľ, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, prokurista, vedúci organizačnej zložky, člen dozornej rady, tichý spoločník, osoba blízka alebo osoba konajúca na účet predchádzajúcich osôb, je možné ho poskytnúť len inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. najmä v menších s.r.o., kde sa až tak nesleduje “pokladnica” sa stane, že spoločník/konateľ zaplatí firemný výdavok zo svojich peňazí v hotovosti, na čo vo firme nie je, čiže sa tam vloží hotovostná pôžička a následne sa splatí. Toto už nie je možné, čo prináša komplikácie.

Transferové oceňovanie pre tuzemské závislé osoby

 

Zatiaľ čo transferové oceňovanie sa do roku 2015 vzťahovalo len na zahraničné závislé osoby z dôvodu, aby sa zisk neprelieval do krajín s nižším zdanením (napr. medzi materskou spoločnosťou v Európe a dcérskou spoločnosťou so sídlom v daňovom raji), od roku 2015 platí aj pre tuzemské závislé osoby – napríklad sa týka dvoch slovenských s.r.o., ktoré si medzi sebou fakturujú. Toto opatrenie je nezmyselné hneď z niekoľkých hľadísk: – pojem ekonomicky alebo personálne prepojená osoba je definované relatívne presne, ale prepojenie typu “iné prepojenie” je definované veľmi všeobecne a vyvoláva vysoký stupeň právnej neistoty, kedy daňový úrad vyhodnocuje prepojenie podľa vlastného uváženia. Ak si daňový úrad vyžiada dokumentáciu a usúdi, že podnikatelia uskutočnili pochybnú transakciu, môže upraviť základ dane a vyrubiť vyššiu daň. – podnikateľ má možnosť zvoliť si metódu transferového oceňovanie, ale až do vykonania kontroly finančným úradom nie je možné určiť, či postupuje správne. Ak by si chcel podnikateľ nechať vypracovať záväzné stanovisko daňového úradu, zaplatil by zaň minimálne 4000 EUR. Dodnes preto nikto o takéto stanovisko nežiadal. – v prípade tuzemského transferového oceňovanie neexistuje žiadna možnosť oslobodenia od tejto povinnosti, týka sa napríklad aj živnostníka s minimálnym ročným obratom (napr. 2000 EUR). – veľkú záťaž predstavuje taktiež vedenie príslušnej dokumentácie k transferovému oceňovaniu. Aj skrátená forma dokumentácie prináša neprimerané časové a finančné náklady.

Zbytočné dokladanie súhlasov správcu dane a čestných vyhlásení pri prevode obchodného podielu

 

Ak sa prevádza väčšinový obchodný podiel, k prevodu je potrebný súhlas správcu dane. Ak sa prevádza menšinový podiel, postačí čestné vyhlásenie o tom, že spomínaný súhlas nie je potrebný. V praxi to znamená, že ak chce svoj podiel previesť spoločník s daňovými nedoplatkami, stačí mu uskutočniť 2 až 3 menšinové prevody, pri ktorých súhlas správcu dane nepotrebuje. Čestné vyhlásenie je tak iba zbytočným “zdrapom” papiera. V prípade, kedy svoj podiel prevádza spoločník, ktorý niekoľko rokov po sebe nepodal daňové priznanie (tj. nie je možné overiť, či má alebo nemá daňové nedoplatky), súhlas správcu dane paradoxne získa. Koncepcia dokladania súhlasu správcu alebo čestného prehlásenia dane je tak zbytočnou a neúčinnou administratívnou prekážkou pre podnikateľov i daňové úrady. Kto chce, svoj obchodný podiel si aj tak prevedie.

Nezmyselný reštrukturalizačný plán

 

Jedným z povinných bodov reštrukturalizačného plánu je po novom možnosť výmeny pohľadávok veriteľov za majetkovú účasť na dlžníkovi (z veriteľov dlžníka sa stanú jeho vlastníci). Ak reštrukturalizačný plán takýto bod neobsahuje, súd reštrukturalizačný plán zamietne a firma nemôže do “ozdravovacieho procesu” vôbec vstúpiť. Zatiaľ čo pri akciových spoločnostiach s množstvom často bezcenných akcií je majetková účasť veriteľov na dlžníkovi obvykle možná, pri s.r.o., ktorá má viac ako 50 veriteľov a ktorá smie mať súčasne iba 50 spoločníkov, je však toto riešenie nezmyselné (nehovoriac o tom, že množstvo malých spoločníkov v s.r.o. narobí viac škody ako úžitku). To isté platí pre majetkovú účasť na iných typoch subjektov – napr. živnostníkoch. Nezmyselnosť opatrenia v prípade s.r.o. spočíva taktiež vo výške podielu na spoločnosti. Ak by s.r.o. nemala 50, ale iba 20 veriteľov, účasť na spoločnosti by čo do počtu spoločníkov síce bola možná, avšak pri dlžníkovi so základným imaním 5000 eur by nemohla byť naplnená zákonná podmienka minimálneho vkladu do spoločnosti vo výške 750 eur – každý z 20 veriteľ dá totiž najviac len 250 eur. Podobný problém môže nastať v súvislosti s nominálnou hodnotou akcií.

Partneri Byrokratického nezmyslu 2015

Vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Stálymi partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Business Agency. Anketa sa teší z roka na rok čoraz väčšiemu záujmu  širokej verejnosti a podpore.

 

Odpovedať