Inventúra za niekoľko minút

0

Firma TSS COMPANY vyrába rádio frekvenčné zariadenia. Tieto zariadenia sú schopné snímať takzvané RFID tagy na vzdialenosť niekoľkých metrov bez toho, aby boli fyzicky vidieť. Je to práve táto ich vlastnosť, ktorá predurčuje RFID technológiu k revolúcii v oblasti inventúry 21. storočia. Spoločnosti ako Marks & Spencer, či ZARA už dnes majú plne implementovanú RFID technológiu v ich obchodoch. O tom, prečo tak robia a čo je pridanou hodnotou tejto technológie, sme sa porozprávali so spoluzakladateľom TSS COMPANY s.r.o., Petrom Spiessom.

O čom je váš startup?

V našej spoločnosti vyvíjame a vyrábame rádio frekvenčné zariadenia a podporný softvér k nim prislúchajúci.

Mnoho ľudí nevie, čo si má pod tým predstaviť. Asi najjednoduchším prirovnaním je EAN kód. Na to, aby ste prečítali EAN kód, potrebujete čítacie zariadenie – napríklad laserový skener a samotný kód. Aby ste ho prečítali, potrebujete ho fyzicky vidieť a až vtedy ho môžete naskenovať. Čo pri inventúre 100 nohavíc znamená každé chytiť do ruky, nájsť visačku, pohľadať EAN kód a oskenovať ho. Pri rádiofrekvenčnej identifikácii, teda RFID, sa namiesto EAN kódov používa takzvaný TAG, ktorý môže mať viacero podôb. Najčastejšie je to nálepka, ktorá v sebe obsahuje mikročip a anténu. Tento TAG pri skenovaní nemusí byť fyzicky viditeľný a vie byť vyčítaný na vzdialenosť niekoľkých metrov práve prostredníctvom rádiových vĺn. A v tom je hlavný rozdiel RFID oproti EAN kódu.

EAN kód navyše obsahuje iba informáciu, týkajúcu sa druhu tovaru. Pri RFID môže mať každý TAG pridelenú vlastnú štandardizovanú identitu, a to je jedna z výhod, ktorá zabezpečuje RFID budúcnosť. Ak pridelíte tovaru identitu, získate tým možnosť dohľadať ho do najmenšieho detailu (šírku, dĺžku), napr. pri výrobnom procese. Spoločnosti ako Marks&Spencer, ZARA, F&F a mnoho iných implementujú RFID technológiu do štítkov oblečenia. Dôvod je jednoduchý. Namiesto inventúry, ktorá trvala 8 hodín, dokázali spraviť inventúru, ktorá trvá 20 minút. A ako hovorí staré múdre príslovie – čas sú peniaze.

V TSS COMPANY sa snažíme priniesť na trh riešenie inventúry, pri ktorom by nemusel byť prítomný ľudský faktor a inventúra by mohla byť robená v reálnom čase z iného miesta. To znamená, že z centrály Marks&Spencer v Londýne by vedeli, koľko modrých nohavíc majú v Euroveii v Bratislave a to bez toho, aby tým niekoho poverili a čo je hlavné, v reálnom čase! Nehovoriac o iných vedľajších výhodách RFID, ako je možnosť kontroly aktivity zamestnancov v hociktorej z pobočiek na celom svete, alebo kontrola majetku spoločnosti. To sú už ale ďalšie výhody, ktoré RFID prináša, samozrejme výhody pre zamestnávateľa.

Ako ste sa k tomu dostali, a prečo práve RFID? 

Všetko to začalo tým, že sme chceli kariérne rásť. František – spoluzakladateľ a aj ja sme mali slušne platenú prácu, ale cítili sme, že by sme chceli niečo dokázať. František mal skúsenosti v RFID a čo je hlavné, mal víziu. Ja osobne som rád, keď si dokážem nainštalovať mailového klienta bez pomoci iných, takže do technologickej spoločnosti som nemohol priviesť nič iné ako kapitál a skúsenosti z oblasti obchodu. 3 roky sme iba vyvíjali a od júla 2014 sme začali predávať naše výrobky MADE IN SLOVAKIA.

Prečo RFID? Za mňa osobne to bolo práve riziko, čo ma presvedčilo investovať do RFID. Je množstvo aplikácií, kde sa dá táto technológia uplatniť – strojársky, poľnohospodársky, textilný priemysel, športové podujatia, inventúra, dochádzkové systémy. Takže z môjho pohľadu diverzifikácia rizika. Samozrejme aj fakt ako stupeň vyvinutosti RFID technológie, pridaná hodnota produktov TSS, resp. konkurenčná výhoda a aj iné, nie menej dôležité fakty tiež zavážili.

Za Františka to bola určite iba technológia, technológia a technológia. Nuda.

Aký máte cieľ?

Spokojnosť zákazníkov a záujem zo strany konkurencie.

Koľko ľudí máte v tíme?

Aktuálne sme traja interní a máme zopár externých partnerov. Čoskoro sa budeme rozrastať.

Uspeli ste v iniciatíve Startup Sharks a zúčastnili sa zahraničných startup podujatí. Stretli ste sa už s podobnou pomocou?

Nikdy. Bolo to príjemné potešenie, že štát dokáže rozumným spôsobom podporiť začínajúci podnik.

Bolo náročné splniť podmienky výzvy a uspieť pred komisiou?

Bolo to primerané. Myslieť si, že dostanete niečo za nič, sa už nenosí.

V čom vám Startup Sharks pomohol?

Rozdelil by som to do viacerých skupín.

  1. Zákazníci – účasť na zahraničných podujatiach nám pomohla nájsť platiacich zákazníkov. Aj vďaka tejto podpore sme v roku 2015 zaznamenali 100% export našich výrobkov.
  2. Potenciálni zákazníci – spoznali sme množstvo zaujímavých ľudí, ktorí dúfame, sa raz stanú našimi reálnymi zákazníkmi.
  3. Konkurencia – na každom podujatí sme pozorne sledovali konkurenciu. V prvom rade kvôli tomu, čo predáva a v druhom rade, ako to predáva. Práve toto konkurenčné due diligence nám pomáhalo a stále pomáha vo vedení našej spoločnosti.
  4. Skúsenosti/vedomosti – v San Diegu sme od ôsmej hodiny rána do šiestej hodiny večera chodievali na semináre o RFID. Sem tam už toho bolo aj celkom dosť, ale ako sa hovorí, lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Tie hodiny strávené na prednáškach mali reálne pridanú hodnotu, ktorú budeme ešte dlho využívať.
  5. Povedomie o spoločnosti – čo je to TSS? Čítačky od TSS? Odkiaľ je TSS? Výstava je účinný a veľmi dôležitý marketingový nástroj, teda aspoň v našom odvetví. Zákazníci k nám inak pristupujú v prípade, že nás už stretli osobne, podali nám ruku, vypili kávu. Ten vzťah dostáva iný rozmer.

Čo na iniciatíve oceňujete najviac?

Určite fakt, že dáva príležitosť sa prezentovať, nabrať vedomosti a spoznať partnerov.

Ako vnímajú slovenských startupistov v zahraničí?

Podľa mňa je jedno, čí ste startup alebo podnikáte už 20 rokov. Keď prídete za Nemcom a ukážete mu svoj produkt, ktorý je akosťou a kvalitou rovnaký, ak nie lepší ako tamojší, púšťate sa do veľmi ťažkého boja. Často na nás pozerajú s odstupom a pristupujú veľmi opatrne. Nedá sa nič robiť, musíme bojovať.

Myslíte, že by mal štát viac podporovať startupy?

To je individuálne. Nedá sa to brať plošne. Podľa môjho názoru sú na Slovensku startupy, ktoré dostali neprimerane vysokú podporu a iné, ktoré ostali bez povšimnutia, ale taký je život.

Štát by mal v rozumnej miere podporovať každý startup, ktorý si vyslúži pozornosť verejnosti, ale prístup by mal byť individuálny a čo možno najviac transparentný. Tou transparentnosťou mám na mysli to, že každý startup, ktorý dostane podporu od štátu, by mal jasne uviesť, aký je jeho cieľ a termín, do kedy ho chce stihnúť. Všetko po tomto termíne by sa pokladalo za úspech, alebo naopak neúspech.

Aké aktivity by bolo prospešné a potrebné poskytovať?

Podporu rozvoja malých a stredných podnikov na Slovensku. Štát by mal vo väčšej miere podporovať proexportnú politiku Slovenska. Mohol by primerane odmeňovať malé a možno aj stredné podniky, ktoré svoje produkty a služby vyvážajú za hranice Slovenska a každoročne zvyšujú objem výnosov prijatých z iného šatu. Odmena by mala byť v podobe preplatenia zahraničného podujatia, resp. jeho časti, alebo iného nie priamo finančného charakteru.

 Rozhovor pripravila Lucia Hrkeľová

Odpovedať