Prečo zlyhávajú startupy? TOP 11 najčastejších chýb a príčin

0

O úspechoch začínajúcich podnikateľov s nápaditým produktom a o spôsoboch ako byť medzi špičkou bolo napísané už mnoho. Netreba zabúdať, že vytvorenie vlastného startupu, ktorý je v krátkom čase úspešný, v prvom rade, znamená prekonať niekoľko dôležitých prekážok, vyvarovať sa chybám a dotiahnuť vlastný nápad do zdarného konca.

Štatistiky a prieskumy z oblasti startupov uvádzajú, že približne 90 % založených startupov je odsúdených k absolútnemu neúspechu a ich ďalším osudom je zánik. Ďalších približne 5 % sa nachádza v tzv. „zombie“ stave, vyvíjajú určité aktivity, ale sú nedostatočné na presadenie sa. O úspechu ďalších 3 % startupov je možné diskutovať. Z hľadiska financií sa pohybujú na hranici červených a čiernych čísiel, suma investície sa vrátila, no rast startupu je nepravdepodobný. Len 1,5 % zvyšných startupov môžeme označiť za úspešné projekty. Návratnosť investície je zaručená, spoločnosť je v rámci svojho regiónu etablovaná a stáva sa jedným z relevantných hráčov na trhu. A posledné 0,5 % startupov sú hviezdy. Buď sú alebo sa im veľmi skoro podarí byť svetovým lídrom v danom segmente trhu.

Ako najčastejšie označované bariéry v podnikaní sa v prieskumoch či vo výstupoch z konferencií vyskytujú vysoké daňové, či odvodové zaťaženie, vymožiteľnosť práva, byrokracia,… Napriek tomu, že sú definované správne,  nie sú hlavnými príčinami zlyhania startupov. Vo všeobecnosti by sme ich mohli nazvať externou premennou, s ktorou samotné startupy vopred kalkulujú, no nemajú zásadný vplyv na ich úspech. Príčiny ich neúspechu spočívajú najčastejšie v nasledovných chybách:

1. Vie čo, nevie ako

Keď sa rozhodnete založiť startup, máte celkom jasnú predstavu, čo bude vašim produktom, viete, aký veľký je trh, pre koho je produkt prioritne určený, máte prepočítanú základnú matematiku… Zlyhanie často prichádza v momente, keď sa potenciálny investor, či partner, opýta ako chcete dosiahnuť zadefinované ciele. Startupisti, hlavne ak sa jedná o ich prvý startupový pokus, nemajú vôbec ujasnenú stratégiu „go to market“. Je dôležité, aby si začínajúci podnikateľ ujasnil všetky nadväzujúce kroky prieniku produktu na trh a eventuality s tým spojené. Platí základné pravidlo – podnikateľ musí mať jasne vypracovaný plán, patrične odkonzultovaný relevantnými mentormi a nebáť sa ho aktualizovať.

2. Kapitálová (ne)pripravenosť a problém jednoduchej matematiky

S rozbehom podnikania sú spojené isté výdavky, pričom sú často diametrálne väčšie, než boli prvotné odhady. Ak má byť produkt určený pre medzinárodný, resp. globálny trh, je potrebné mať dostatočné finančné krytie. V prvých štádiách rozbehu projektu nie je problém získať peniaze z tzv. 3F okolia (Family, Friends and Fools). Jeho negatívom je, že sú rýchlo vyčerpané a je vysoký predpoklad, že sa startupista bude musieť obrátiť na business angela alebo fond rizikového kapitálu (venture capital fund, ďalej len VCF) a presvedčiť ho o svojich kvalitách.  Často je tento proces časovo náročný, preto je nevyhnutné začať nad ním premýšľať v pravej chvíli, aby projekt nezlyhal z dôvodu vyschnutia finančných zdrojov. Pri získavaní finančných prostriedkov by si mal startupista zaistiť vhodný objem financií. Enormné riziko zlyhania vzniká tak v prípade poddimenzovaných ako i príliš predimenzovaných finančných požiadavkách. Pri získavaní zdrojov sa VCF často stretáva s problémom jednoduchej matematiky: Startupisti si vedia pomerne presne spočítať a vymodelovať svoje náklady a teda požiadavku na investíciu. Na strane druhej, ponúkajú za uvedenú a presne vyčíslenú investíciu neadekvátne percento spoločnosti (napríklad pri investícii 500 tis. € a plánovanom podiely 10 % na základnom imaní, jednoduchá matematika hovorí o hodnote spoločnosti v sume 5 mil. €. O koľkých spoločnostiach zo svojho okolia/regiónu viete, že sa im v priebehu posledných pár rokov podarilo z nuly vybudovať 5 miliónovú spoločnosť?).

3. Komplexný produkt

Začínajúci podnikateľ zväčša o svojom projekte rozmýšľa ako o svojom „dieťati“. Najskôr ho chce mať dokonalé po každej stránke a až následne ho ponúka na trh. Tento postup sa však osvedčil iba málo startupom, pretože -uvedenie produktu na trh v celej svojej komplexnosti znamená, že je vyčerpaná veľká časť nákladov na ďalší vývoj a modifikáciu produktu. Na druhej strane je možné, že daný produkt prichádza na trh neskoro, resp. jeho modifikovateľnosť a reakcia na informácie z trhu je minimálna.

4. Neschopnosť učiť sa a načúvať

Produkt, ktorý je predstavený už ako komplexný, má horšie parametre na „vnútorné zmeny“ reflektujúce na požiadavky trhu. Väčšinou je však problém v samotnom nositeľovi myšlienky, resp. v tíme ľudí, ktorý ho obklopuje. Nie sú schopní a ochotní počúvať trh a brať si z neho tie poznatky, ktoré sú potrebné na vylepšenie produktu. Množstvo startupov sa spolieha na seba samých a nevyužíva služby skúsených mentorov a konzultantov, ktorí dokážu kvalifikovane poradiť, pomôcť a naučiť. Stále platí, že je lepšie (a lacnejšie) učiť sa od iných, skúsenejších, než na vlastných chybách.

5. Neriešenie problému

Najčastejším dôvodom zlyhania startupu je neriešenie problému reálnej potreby. Ak existuje reálny problém, ktorý zatiaľ nikto nerieši a startupista prináša ľahké, jednoduché, kvalitné a cenovo dostupné riešenie, je na dobrej ceste, aby bol úspešný. Produkty, ktoré neriešia potreby, ale patria do kategórie „style“, sú veľmi rizikové s vysokou pravdepodobnosťou neúspechu. Tých zopár výnimiek, ktoré sú na trhu dostupné iba potvrdzuje pravidlo.

6. Tím

Rovnako dôležité ako vhodný produkt je tím ľudí, ktorí ho vytvára a riadi. Prvým dôležitým krokom pri etablovaní startupu je vytvorenie tímu. Mnoho dobrých nápadov sa nepretavilo do úspešných produktov, pretože nositeľ myšlienky nebol schopný a ochotný podeliť sa s myšlienkou, delegovať právomoci a vytvoriť tím. Ak je už tím vytvorený, je dôležitá jeho kvalita. VCF sa často zameriava na tím ľudí (manažment). V prípade nevhodného zloženia tímu a chýbajúcej komunikácie kľúčových osôb je  viac než pravdepodobné, že je projekt odsúdený na neúspech.

7. Chýbajúca vášeň a nadšenie

S otázkou kvality tímu je často spojené nadšenie jednotlivých členov. Ak niekto zakladá startup len z dlhej chvíle alebo z dôvodu, že startup je momentálne trendy, je zrejmé, že ako projekt rýchlo skončí. Členovia tímu a hlavne nositeľ myšlienky musia mať pre svoj projekt nadšenie, vášeň. Musia mu veriť tak, ako veria sami sebe a sebe navzájom. Bez chémie to nikdy nepôjde.

8. Neškálovateľnosť

Startup je o flexibilite, o umení sa prispôsobiť, no nezmeniť základnú myšlienku. Základom kvalitného produktu, či obchodných modelov musí byť ich škálovateľnosť.

9. Neznalosť konkurencie

Veľa startupov končí veľmi skoro, najmä preto, že málo „googlovali“. Je nevyhnutné, aby mal startupista dokonalý prehľad o trhu, na ktorom chce pôsobiť – a to nielen o jeho veľkosti a potrebách, ale hlavne o konkurencii. O ich riešeniach, výhodách a nevýhodách, o tom, kam smerujú, s čím môžu prísť a ako  reagovať na krok konkurencie. Je utópiou myslieť si, že nikto iný nedokázal identifikovať rovnaký problém a ponúknuť riešenie tak ako oni.

10. Nízka vytrvalosť

Ak sa startupistom nepodarí získať si prvého klienta v stanovenom čase, príp. kritickú masu užívateľov, strategického investora, alebo dokončiť vývoj produktu do minimálnej veľkosti, nevydržia. Bohužiaľ, je to väčšinou dôsledok osobného zlyhania jednotlivých členov tímu a neprítomnosti „chémie“.

11. Schopnosť pozrieť sa na problém z nadhľadu

Veľmi trefným je slovenské príslovie „Chytáš blchy a kone ti utekajú.“ Enormné riešenie jednotlivých detailov produktu je rýchly  spôsob, ako  vyčerpať časové a finančné zdroje a byť nútený pridať sa k 90 % zabudnutých startupov. A pritom stačí, aby riešili hlavný problém.

Všetky uvedené chyby, ktoré startupisti robia, sú hlavnými príčinami neúspechu inak dobrých nápadov. Napriek tomu sa v našom regióne rozrastá komunita ľudí, mentorov, business angelov, či VCF, ktorí sú ochotní pomôcť, poradiť a investovať do dobrých nápadov a kvalitných ľudí. Za týmto účelom vznikol aj Fond inovácií a technológií (www.fondfit.sk), ktorého poslaním je formou poskytovania rizikového kapitálu podporiť podnikateľskú iniciatívu v oblasti vývoja a implementácie nových technológií a inovácií v každom vývojom štádiu podniku.

Michal Borza
investičný manažér pre Fond inovácií a technológií

 

Odpovedať