Prilepšujete si do rodinného rozpočtu? Pozor, môže ísť o podnikanie

0

Kedy je predávanie svojich výrobkov či už z domu, na internete alebo na trhu podnikaním? Čo človeku hrozí, ak vykonáva takéto podnikanie bez živnosti? Aj keď v praxi ľudia tieto otázky nezvyknú riešiť, odpovede na ne môžu znamenať hranicu medzi len občasným privyrobením si, pokutou a v extrémnejších prípadoch až trestným stíhaním.

PODNIKANIE

Základom odpovede na otázky je definícia živnosti podľa Zákona o živnostenskom podnikaní („Živnostenský zákon“), ktorý ju charakterizuje ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Definícia ustanovuje základné vlastnosti činnosti, ktorá bude považovaná za podnikanie a na vykonávanie ktorej, ak nie je v Živnostenskom zákone ustanovené inak, bude potrebné živnostenské oprávnenie.

Ak tieto vlastnosti postupne aplikujeme napríklad na privyrobenie si cez predaj štrikovaných svetrov, čiapok atď., zistíme, že väčšinu z vlastností táto činnosť spĺňa. Konkrétne ide o samostatnú činnosť (výrobky sú predávané doma osobne alebo napr. na internete), vo vlastnom mene (predávajúci ich predáva sám, na základe vlastného rozhodnutia), na vlastnú zodpovednosť (ak sa nepredajú, bude to len na škodu predávajúceho), za účelom zisku (predávajúci si chce privyrobiť, mať zisk).

Poslednou vlastnosťou je sústavnosť, a práve tá často predstavuje rozdiel medzi podnikaním (živnosťou) a privyrobením si. Všeobecne zaužívaný názor býva, že keďže sa výrobky nepredávajú denne, ale len napr. raz za mesiac, kde tu, nepôjde o podnikanie. Sústavnosť je však posudzovaná zásadne vždy samostatne vzhľadom na konkrétne okolnosti. V praxi to znamená, že napríklad aj ak človek len raz za rok pravidelne jeden týždeň predáva vianočné stromčeky, táto činnosť bude považovaná za živnosť a teda podnikanie, s čím sa spája viacero zákonných povinností. Naopak, takúto vlastnosť nebude mať činnosť, ktorú človek síce vykoná aj viackrát, ale bez úmyslu ju v budúcnosti opakovať. Príkladom môže byť predaj prútených košíkov, ktoré síce človek vyrobí pre seba, ale neskôr zistí, že ich toľko nepotrebuje a predá ich známym.

Živnostenský zákon ďalej uvádza aj konkrétny výpočet činností, na ktoré nebude potrebné živnostenské oprávnenie vôbec, alebo ktoré sa vykonávajú na základe iných oprávnení (napr. lekárske povolania, advokáti, audítori, notári, činnosť bánk atď.), alebo sú zverené len presne určeným právnickým osobám (poštové služby).

Pre posúdenie či ide o podnikanie alebo len privyrobenie si, sú však dôležité najmä dve nasledujúce výnimky:

Prvou je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti, teda najmä autorských diel, ale aj vynálezov či dizajnov ich autormi či pôvodcami. Typicky sem môžeme zahrnúť napríklad rozširovanie vlastných autorských diel, čo zjednodušene znamená najmä ich predaj (predaj obrazov, domácich výrobkov z dreva, šperkov a pod.). Musí však ísť len o predaj vlastných diel a na vlastné náklady. Uvedené teda nezahŕňa predaj diel iných autorov. Keby osoba predávala popri vlastných dielach aj diela iného autora, bude pôjde už o podnikanie. Inak ale, aj keby táto činnosť vykazovala všeobecné vlastnosti živnosti, nebude považovaná za podnikanie, ale len za výkon vlastných autorských, resp. obdobných práv.

Uvedené však neznamená, že každý domáci výrobok bude možno predávať ako autorské dielo a týmto spôsobom sa bude dať vyhnúť nutnosti zaobstarať si živnosť. Predávaný výrobok bude musieť spadať pod zákonný pojem autorského diela, ktorého znaky uvádza Autorský zákon. Autorským dielom je „dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia“. Rozdiel medzi predajom autorského diela, ktoré nie je podnikaním a predajom domácich výrobkov, ktoré už ním sú, bude v praxi často predstavovať najmä požadovaná jedinečnosť diela. Napríklad domáci šperk nebude jedinečný, ak bude vyrábaný podľa vzoru, ktorý človek videl v obchode.

Druhou výnimkou, kedy nepôjde o podnikanie, je predaj spracovaných alebo nespracovaných živočíšnych alebo rastlinných výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti, ako napríklad domáca zelenina, ovocie, mäso, kvety atď. Tieto výrobky človek môže predávať aj sústavne, a pritom nepôjde o podnikanie. Aj na takýto predaj sa však budú vzťahovať osobitné predpisy o hygienických požiadavkách na výrobky. Výrobky súčasne nemôžu byť spracované z nakúpených surovín.

Iná situácia nastáva, keď sa takýto predaj vykonáva na prenajatom mieste, akým je napríklad trhovisko, alebo v pojazdnej predajni, či iným ambulantným predajom po dobu viac ako 30 dní v kalendárnom roku. V tomto prípade sa osoba bude považovať za samostatne hospodáriaceho roľníka podľa Zákona o súkromnom podnikaní, čiže za podnikateľa.

INTERNETOVÝ PREDAJ

Veľmi obľúbenou formou privyrobenia si je v súčasnej dobe internetový predaj vlastných výrobkov, ktorý ľudia realizujú zväčša bez toho, aby mali zriadenú živnosť. Aj tu však platia vyššie spomenuté pravidlá a výnimky pre rozlíšenie či konkrétna činnosť je alebo nie je podnikaním. Rozhodujúcim teda nie je množstvo predaných vecí (panujúca verejná mienka), ale sústavnosť tejto činnosti. V prípade, že človek teda predáva veci na internete opakovane, a nielen príležitostne (len občasný prebytok vlastných výrobkov, ktorý však nevytvára za účelom jeho predaja), pôjde tiež o podnikanie, na ktoré je potrebná príslušná živnosť. Pokiaľ človek predáva veci na internete a nepodniká (nemusí mať zo zákona oprávnenie/živnosť), nevzťahuje sa naňho povinnosť umožniť nakupujúcemu bezdôvodné vrátenie tovaru v lehote 14 dní podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorú poznáme z klasických e-shopov.

NEOPRÁVNENÉ PODNIKANIE

V prípade, že osoba vykonáva činnosť sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom zisku, a pritom táto nie je zahrnutá vo výnimkách podľa Živnostenského zákona, ani sa na ňu nevťahuje osobitný predpis, platí, že podniká neoprávnene. Neoprávnené podnikanie podľa nášho právneho poriadku zahŕňa dva základné typy situácií, a to podnikanie bez príslušného oprávnenia (napr. živnosť) a podnikanie počas zákazu tejto činnosti, pričom obe situácie majú závažné právne následky pre podnikajúcu osobu.

V prvom rade takejto osobe hrozia pokuty od okresného úradu, odboru živnostenského podnikania („Živnostenský úrad“). Osoba, ktorá neoprávnene vykonáva voľnú živnosť (napr. predaj domácich pletených svetrov, na ktorý by bola potrebná živnosť – maloobchod a veľkoobchod s odevmi, textilom a bytovým textilom), môže dostať od živnostenského úradu pokutu až do výšky 1 659 eur. Ešte prísnejšie je posudzované neoprávnené vykonávanie činnosti, ktorá je remeselnou živnosťou (napr. stolárstvo), kedy môže Živnostenský úrad uložiť pokutu do výšky 3 319 eur.

Ďalšie sankcie hrozia neoprávnene podnikajúcej osobe podľa Zákona o priestupkoch. Osobe, ktorá neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť možno podľa tohto zákona uložiť pokutu do výšky 331 eur a taktiež jej možno zakázať vykonávanie činnosti až na dobu jedného roka.

Najzávažnejší postih za neoprávnené podnikanie však hrozí podľa § 251 Trestného zákona za trestný čin neoprávneného podnikania. Toho sa osoba dopustí, ak neoprávnene podniká aspoň v malom rozsahu, čo znamená, že získala prospech alebo spôsobila škodu vo výške aspoň 266 eur. Zákon v tomto prípade ustanovuje sadzbu trestu odňatia slobody až do výšky jedného roka, pričom táto stúpa, ak je spôsobená škoda väčšia (2 660 eur), značná (26 600 eur), veľkého rozsahu (133 000 eur), alebo ak sa v prípade vyskytnú iné zákonom ustanovené závažnejšie okolnosti.

Autori: Mgr. Miroslav Ondáš, advokátsky koncipient a Mgr. Radoslava Lajšová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL

Odpovedať