Trestná zodpovednosť právnických osôb

0

Legislatívna úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb prechádza v súčasnosti zásadnými zmenami. Doposiaľ bol právnym základom v tejto oblasti najmä zákon č. 224/2010, ktorý novelizoval a doplnil Trestný zákon o ochranné opatrenia – zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Nakoľko však táto úprava nie je uplatňovaná v praxi, bol prijatý zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „Zákon“), ktorý zavádza do slovenského právneho poriadku takzvanú priamu trestnoprávnu zodpovednosť. Priamo právnická osoba tak bude zodpovedná za trestný čin, ktorý v jej mene spácha fyzická osoba za ňu konajúca. Súd tak nadobudne oprávnenie uložiť tejto právnickej osobe v trestnom konaní konkrétny trest, nielen spomínané ochranné opatrenia.

Zákon

Zákon upravuje predovšetkým základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám.

Účinnosť nadobudol dňa 1. júla 2016 a všetky trestné činy právnických osôb spáchané od tohto momentu na území Slovenskej republiky a v určitých prípadoch aj mimo nášho územia budú posudzované podľa jeho ustanovení.

Predpoklady trestnej zodpovednosti právnickej osoby

Právnická osoba je umelým výtvorom práva, nemá fyzickú existenciu. Preto, v súlade so zavedením koncepcie priamej trestnej zodpovednosti, môže páchateľom trestného činu byť len vtedy, ak sa ho dopustia osoby alebo orgány za ňu konajúce (čiže štatutárny orgán prípadne jeho člen alebo ďalší), ako aj ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči takejto fyzickej osobe. Rovnako nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala v mene právnickej osoby.

Okrem toho, podľa Zákona, čin musí byť spáchaný v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo prostredníctvom tejto činnosti. Takto založená trestná zodpovednosť zrušením právnickej osoby nezaniká, ale prechádza na jej právneho nástupcu. Trestná zodpovednosť nezaniká ani pri vyhlásení konkurzu na majetok právnickej osoby, vstupe do likvidácie alebo zavedení nútenej správy.

Z pôsobnosti Zákona sú vylúčené subjekty, ktoré trestnej zodpovednosti nepodliehajú, ako napríklad Slovenská republika, jej orgány, iné štáty, ich orgány, obce, vyššie územné celky alebo medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného. To však neplatí, pokiaľ majú majetkovú účasť v niektorej z trestne zodpovedných právnických osôb.

Trestná zodpovednosť fyzických osôb

Vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe neznamená automaticky beztrestnosť konajúcej fyzickej osoby. Uplatňuje sa zásada súbežnej nezávislej trestnej zodpovednosti, a tak v prípade trestného činu, za ktorý možno odsúdiť aj právnickú aj fyzickú osobu, súd môže potrestať obe z nich. Rovnako môže súd o fyzickej a právnickej osobe rozhodovať v spoločnom konaní. Trestnú zodpovednosť každej z nich však posúdi samostatne.

Trestné činy a tresty

Zákon vymenúva trestné činy, ktoré môže právnická osoba spáchať, pričom nejde o všetky trestné činy podľa Trestného zákona (niektoré, vzhľadom na ich podstatu, nemožno právnickej osobe ani pripísať). Medzi trestné činy právnických osôb patrí napr. nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne násilie, neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie spotrebiteľa, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov a ďalšie.

V porovnaní s Trestným zákonom ustanovuje Zákon aj nové druhy trestov, a to konkrétne trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Najprísnejším trestom je trest zrušenia právnickej osoby, čiže akási ekvivalencia trestu smrti pre fyzickú osobu. Tento trest súd obligatórne uloží za predpokladu, že právnická osoba má sídlo na území Slovenskej republiky a jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Fakultatívne ho môže uložiť, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Tresty, ktoré neboli vykonané sa zapíšu do obchodného registra tak, aby mal každý možnosť preveriť si dôveryhodnosť danej právnickej osoby. Štandardne, tak ako podľa Trestného zákona, bude možné právnickým osobám uložiť aj trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti a peňažný trest (od 1 500 eur do 1 600 000 eur).

Súd bude pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať primárne na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby a taktiež na to, či nevykonáva vo verejnom záujme činnosť, ktorá by mala strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Zároveň je úlohou súdu zabezpečiť minimálny vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby, záujmy poškodených a tých veriteľov, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v súlade s právom a nemajú pôvod v jej trestnej činnosti.

Trestné konanie voči právnickej osobe

Aj samotné konanie voči právnickej osobe má svoje špecifiká. V trestnom konaní bude zastupovať právnickú osobu štatutárny orgán alebo ňou zvolený zástupca, ktorým však môže byť len fyzická osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Ak sa o tom istom skutku už právoplatne rozhodne v správnom konaní, v danej veci trestné konanie prebiehať nebude, čím Zákon zamedzuje viacnásobnému potrestaniu právnických osôb.

Po začatí trestného konania Zákon podmieňuje účinnosť právnych úkonov smerujúcich k zrušeniu, zmene, alebo zániku právnickej osoby písomným súhlasom súdu. Až po jeho udelení môžu byť tieto zapísané do obchodného alebo iného príslušného registra.

JUDr. Martin Krendl, advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o.

Odpovedať