ZMENY PRE PODNIKATEĽOV 2016

0

Národnou radou Slovenskej republiky aj tento rok prešlo mnoho legislatívnych návrhov, pričom s účinnosťou od 1. januára 2016 nadobúda účinnosť viacero noviel, ktoré či už priamo alebo nepriamo ovplyvnia podnikateľské prostredie na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patria novely Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prijatie nariadenia o minimálnej mzde na rok 2016, ako aj novely týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, dane z príjmu, odvodov, účtovníctva, atď. Vzhľadom na ich početnosť nižšie uvádzame len vybrané zmeny, za účelom všeobecného oboznámenia s problematikou; úplné znenie zmien možno nájsť v konkrétnych aktualizovaných zneniach zákonov.

Obchodný zákonník

Od nového roka sa začne v prostredí SR využívať tzv. register diskvalifikácií. Ide o verejný register osôb, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu po stanovenú dobu vylúčené z možnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, taktiež to platí pre tie fyzické osoby, ktoré pôsobia ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a prokuristu. Ak teda bude vydané rozhodnutie súdu o takomto vylúčení určitej osoby, jeho právoplatnosťou osoba stráca vyššie spomenuté postavenie, a to vo všetkých spoločnostiach a družstvách, v ktorých pôsobí. Vylúčená osoba, ktorá napriek vylúčeniu koná za spoločnosť bude zo zákona ručiť za uzavreté záväzky spoločnosti.

Zavádza sa taktiež inštitút „spoločnosti v kríze“, ktorá nastáva, ak je spoločnosť v úpadku alebo jej hrozí úpadok (pomer jej vlastného imania k jej záväzkom je menej ako 8 ku 100 – platný pre rok 2016). V prípade, ak spoločnosť v kríze príjme úver alebo plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, bude takýto úver považovaný za náhradu vlastných zdrojov a nebude môcť byť počas krízy vrátený.

Ďalšou významnou novinkou je zavedenie zákazu vrátenia vkladov spoločníkomzrušenie povinnosti vložiť vklad pri založení spoločnosti na osobitný účet v banke, čo v praxi znamená, že vklad môže byť splatený aj v hotovosti, o čom správca vkladu podá vyhlásenie.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Ako reakcia na medializovanú kauzu Váhostav bola prijatá aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Táto ustanovila viacero noviniek na ochranu veriteľov, ktoré sú taktiež v plnom rozsahu účinné od 1. januára 2016; napríklad zákaz rozdelenia zisku spoločnosti po reštrukturalizácii, až do doby kým nie sú jej nezabezpečení veritelia uspokojení aspoň do výšky 50 % ich pôvodnej pohľadávky. V prípade, že uvedené spoločnosť poruší, stáva sa jej reštrukturalizačný plán voči takýmto veriteľom neúspešný, a títo sa môžu domáhať potvrdenia neúčinnosti na súde. V prípade úspechu sa ich pohľadávka nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.

Novela taktiež zavádza zákaz „reťazenia“ reštrukturalizácií, kedy v období dvoch rokov po skončení predchádzajúcej nemožno začať novú ale aj zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Táto zmluvná pokuta sa týka spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, a je stanovená vo výške polovice minimálneho (zákonného) základného imania akciovej spoločnosti (t.j. momentálne 12 500 eur tak pre s. r. o. ako aj pre a.s.); túto pokutu nemožno vylúčiť, ani žiadnym spôsobom obmedziť.

Daň z pridanej hodnoty

Zákonodarca prijal taktiež viacero noviel, ktoré upravujú ustanovenia ohľadne dane z pridanej hodnoty („DPH“), pričom medzi najdôležitejšie možno zaradiť napríklad vládou avizované sociálne opatrenie – zníženie DPH z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín, alebo aj nový spôsob odvodu DPH až po prijatí platby. Týmto spôsobom sa budú môcť platitelia DPH, ktorí v predchádzajúcom roku nedosiahli obrat 100 000 eur a ani nepredpokladajú taký obrat v prebiehajúcom roku a ktorí nie sú v konkurze alebo likvidácii, vyhnúť situácii, kedy majú povinnosť odviesť DPH z vystavených faktúr, ktoré však odberateľ ešte nezaplatil.

Zmenami prešla aj dobrovoľná registrácia začínajúcich podnikateľov, ktorí už budú zaregistrovaní aj v prípadne nezloženia zábezpeky na DPH; nezaplatenú zábezpeku bude následne správca dane vymáhať ako daňový nedoplatok. Presnejšie upravené budú aj pravidlá týkajúce sa pomerného odpočítania DPH – konkrétne pre určenie pomeru použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie; zmierňujú sa aj podmienky pre vrátanie nadmerného odpočtu DPH, a to prostredníctvom skrátenia požadovaného obdobia platobnej disciplíny z 12 na 6 mesiacov a zavedenia tolerancie daňových, colných nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnych a zdravotných odvodoch do výšky 1 000 eur.

Podstatné je aj rozšírenie prípadov samozdanenia, kedy tuzemská osoba je povinná platiť DPH na všetky dodania tovarov v tuzemsku, ak je dodávateľom zahraničná osoba a miesto dodania tovaru alebo služby je tiež v tuzemsku. V súčasnosti je táto povinnosť naviazaná len na dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.

Daň z príjmov

Množstvo zmien bolo zapracovaných aj do zákona o dani z príjmov. Spomenúť tu možno napríklad zavedenie osobitného základu dane z kapitálového majetku, pre ktorý je určená sadzba 19 %; na základe tohto bude väčšina z príjmov z kapitálového majetku zo zdrojov na území SR zdaňovaná zrážkou vo výške 19 % a väčšina príjmov z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí sa zahrnie do osobitného základu dane.

Zavádza sa aj podmienka pre oslobodenie podielu na zisku (dividendy) od dane; táto nebude predmetom dane len v takom rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku (dividendu). Uvedené ovplyvní dividendy vyplácané zahraničnými osobami, ktoré si ich v rámci svojej jurisdikcie môžu uplatňovať ako daňový výdavok. V prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom sa zavádza znižovanie základu dane daňovníka o sumu záväzkov, o ktorú sa v minulosti zvyšoval základ dane. Obdobne to bude platiť aj u daňovníkov, na ktorých bol vyhlásený konkurz.

Ruší sa povinnosť platiť daňovú licenciu pre spoločnosť, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol podaný takýto návrh (uvedené neplatí, ak imanie prechádza na právneho nástupcu).

Odvody SZČO

S účinnosťou od januára 2016 sa taktiež mení minimálna výška odvodov, ktoré musí SZČO (živnostník) platiť zdravotnej a sociálnej poisťovni; zvyšuje sa totiž minimálny (po novom 429 eur) aj maximálny (po novom 4 290 eur) vymeriavací základ na platenie poistného. Minimálna súhrnná suma poistného sa teda celkovo zvýši na hranicu 202 eur a maximálne na 2 022 eur mesačne.

Iné zmeny

Výraznými zmenami prešiel aj zákon o dani z motorových vozidiel; zavádzajú sa napríklad jednotné sadzby dane pre celé územie SR priamo zo zákona, určuje sa osobitný základ dane pre elektromobily, zvýhodňujú sa sadzby dane pre hybridné autá. Za najpozitívnejšiu však možno považovať zmenu ohľadne miesta platenia dane, ktoré od januára bude závisieť výhradne od trvalého pobytu podnikateľa alebo sídla obchodnej spoločnosti, čím sa ruší povinnosť platiť daň podľa miesta evidencie vozidla (tým v súčasnosti môže byť napríklad aj miesto prevádzkarne). Mení sa taktiež číslo účtu pre odvod tejto dane – bude jednotný pre celé územie SR.

Zmenou prešla aj povinnosť/možnosť využívať virtuálnu registračnú pokladnicu. Táto bola od 1. mája 2015 sprístupnená len vybraným podnikateľom; s účinnosťou od januáru 2016 sa bude môcť každý podnikateľ (ktorý splní zákonné podmienky – napr. počet „bločkov“ za mesiac menej ako 1 000) rozhodnúť, či bude používať elektronickú alebo virtuálnu pokladnicu, prípadne obe.

Nariadenie o sume minimálnej mzdy na rok 2016

Každoročne upravovanou otázkou je suma minimálnej mzdy zamestnanca. Od 1. januára 2016 je mesačná odmena zamestnanca navýšená na najmenej 405 eur a hodinová odmena na najmenej 2,328 eur. Špecifikom je, že odpočítateľná položka na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne sa nezvýši a ostane na sume 380 eur.

JUDr. Barbora Paulovičová a Mgr. Miroslav Ondáš, advokátsky koncipient

DTlegal

Odpovedať